Čeľusť
Čeľusť
Význam a Kontext
Čeľusť je kostra tváre, ktorá nesie zuby. Rozlišujeme hornú čeľusť (maxilla) a dolnú čeľusť (mandibula). Horná čeľusť je párová kosť, ktorá je súčasťou lebky a nie je pohyblivá. Dolná čeľusť je jediná pohyblivá kosť lebky, ktorá je spojená čeľustným kĺbom.
Slovo „čeľusť“ sa používa v bežnej reči na označenie celého aparátu úst, vrátane zubov, ďasien a okolitých tkanív. V lekárskej terminológii sa však presnejšie rozlišuje medzi hornou a dolnou čeľusťou.
Gramatika
Slovo čeľusť je podstatné meno ženského rodu, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru kosť.
| Pád | Jednotné číslo | Množné číslo |
|---|---|---|
| Nominatív | čeľusť | čeľuste |
| Genitív | čeľuste | čeľustí |
| Datív | čeľusti | čeľustiam |
| Akuzatív | čeľusť | čeľuste |
| Lokatív | čeľusti | čeľustiach |
| Inštrumentál | čeľusťou | čeľusťami |
Synonymá a Antonymá
Synonymá
Antonymá
Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.
Frazeológia a Kolokácie
- spadnúť sánka/čeľusť – vyjadruje úžas, prekvapenie
- zatnúť čeľusť – preukázať odhodlanie, potlačiť emócie
- čeľusťami smrti – nebezpečné miesto, situácia
Pôvod slova (Etymológia)
Slovo čeľusť pochádza zo staroslovanského slova „čeljustь“, ktoré je odvodené od slova „čelo“ (predná časť hlavy). Praslovanský koreň je „*čel-„. Slovo má príbuzné výrazy v iných slovanských jazykoch (napr. české „čelist“, poľské „szczęka“).
Príklady použitia vo vetách
- Po úraze mal čeľusť zlomenú na dvoch miestach.
- Lekár mu vyšetril čeľusť a odporučil operáciu.
- Krokodíl má silné čeľuste, ktorými dokáže rozdrviť korisť.
- Jeho čeľusť sa triasla od strachu.
- Zatnul čeľusť a pokračoval v práci.
Preklady
- Angličtina: jaw
- Nemčina: Kiefer
- Francúzština: mâchoire
- Španielčina: mandíbula
- Taliančina: mascella
- Ruština: челюсть (čeljusť)
- Čínština: 颌骨 (hé gǔ)