zvon
Zvon
Význam a Kontext
Zvon je duté kovové teleso, ktoré pri údere vydáva zvuk. Používa sa najmä na signalizáciu, zvolávanie alebo ako hudobný nástroj. (knižné: aj ako symbol niečoho).
Zvon sa často používa v kostoloch na oznamovanie bohoslužieb, ale aj v školách na signalizáciu začiatku a konca vyučovania. Okrem toho sa zvony nachádzajú aj na vežiach radníc, hasičských staníc a pod.
Gramatika
Podstatné meno, mužský rod, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru dub.
| Pád | Jednotné číslo | Množné číslo |
|---|---|---|
| Nominatív | zvon | zvony |
| Genitív | zvonu | zvonov |
| Datív | zvonu | zvonom |
| Akuzatív | zvon | zvony |
| Lokál | zvone | zvonoch |
| Inštrumentál | zvonom | zvonmi |
Synonymá a Antonymá
Synonymá
Antonymá
Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.
Frazeológia a Kolokácie
- zvoní mu hrana (blíži sa jeho koniec)
- zvon odbíja (oznamuje čas)
- počúvať zvuk zvonov
Pôvod slova (Etymológia)
Slovo zvon pochádza z praslovanského *zvonъ, ktoré je odvodené od slovesa *zvoniti (znieť). Súvisí s indoeurópskym koreňom *swen- (znieť).
Príklady použitia vo vetách
- Na veži kostola sa rozliehal mohutný zvuk zvonu.
- Počuli sme zvon zďaleka.
- Starý zvon bol odliaty z bronzu.
- Zvon na radnici odbíjal poludnie.
- Mesto sa prebudilo do tónov zvonu.
Preklady
- Angličtina: bell
- Nemčina: Glocke
- Francúzština: cloche
- Španielčina: campana
- Taliančina: campana
- Ruština: колокол (kolokol)
- Čínština: 钟 (zhōng)