ctiteľ

Ctiteľ

Význam a Kontext

Slovo ctiteľ обозначає osobu, ktorá prejavuje hlbokú úctu, obdiv alebo náklonnosť k niekomu alebo niečomu. Najčastejšie sa používa na označenie muža, ktorý prejavuje obdiv a záujem o ženu, často s romantickým podtónom. Môže sa však použiť aj v širšom kontexte na označenie niekoho, kto prejavuje úctu k ideálom, hodnotám alebo osobnostiam.

(knižné)

Kontext použitia slova ctiteľ je často spojený s literatúrou, históriou alebo formálnymi spoločenskými situáciami. V súčasnosti sa používa menej často v bežnej hovorovej reči.

Gramatika

Slovo ctiteľ je podstatné meno mužského rodu, životné. Skloňuje sa podľa vzoru chlap.

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	ctiteľ	ctitelia
Genitív	ctiteľa	ctiteľov
Datív	ctiteľovi	ctiteľom
Akuzatív	ctiteľa	ctiteľov
Lokál	ctiteľovi	ctiteľoch
Inštrumentál	ctiteľom	ctiteľmi

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• obdivovateľ
• adorátor
• zbožňovateľ
• poklonkár
• milovník (v prenesenom význame)

Antonymá

• odporca
• kritik
• neprajník

Frazeológia a Kolokácie

• Mať ctiteľov – byť obklopený ľuďmi, ktorí prejavujú obdiv a priazeň.
• Verný ctiteľ – osoba, ktorá dlhodobo a neochvejne prejavuje úctu.
• Tajný ctiteľ – osoba, ktorá prejavuje obdiv skryto a nenápadne.

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo ctiteľ je odvodené od slovesa ctiť, ktoré pochádza zo staroslovanského čьstiti s významom „preukazovať úctu, vážiť si“.

Príklady použitia vo vetách

• Jej krása priťahovala množstvo ctiteľov.
• Bol známy ako horlivý ctiteľ umenia.
• Dostala list od svojho tajného ctiteľa.
• Stal sa oddaným ctiteľom jej talentu.
• Medzi jej ctiteľmi bol aj slávny básnik.

Preklady

• Angličtina: Admirer, Worshipper, Suitor
• Nemčina: Verehrer, Bewunderer
• Francúzština: Admirateur, Courtisan
• Španielčina: Admirador, Pretendiente
• Taliančina: Ammiratore, Corteggiatore
• Ruština: Почитатель, поклонник
• Čínština: 崇拜者 (chóngbàizhě – ctiteľ, obdivovateľ)