kľuka

Kľuka

Význam a Kontext

Slovo kľuka má niekoľko významov, ktoré sa týkajú mechanických zariadení a nástrojov. Najčastejšie označuje:

(technické) Otočnú páku alebo držadlo, slúžiace na otáčanie hriadeľa, hýbanie mechanizmom alebo otváranie/zatváranie dverí či okien.

(hovorové) Nesprávne, ale bežne používané pomenovanie pre kľučku dverí alebo okna.

Slovo kľuka sa používa v technickom kontexte na označenie súčasti rôznych mechanizmov, ale aj v bežnej reči na pomenovanie predmetu, ktorý denne používame.

Gramatika

Slovo kľuka je podstatné meno ženského rodu, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru žena.

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	kľuka	kľuky
Genitív	kľuky	kľúk
Datív	kľuke	kľukám
Akuzatív	kľuku	kľuky
Lokál	kľuke	kľukách
Inštrumentál	kľukou	kľukami

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• držadlo (všeobecné)
• páka (technické)
• rukoväť (všeobecné)

Antonymá

Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.

Frazeológia a Kolokácie

• otočiť kľukou – uviesť mechanizmus do pohybu otáčaním kľuky
• kľuka na dverách – mechanizmus na otváranie dverí
• vytočiť kľukou – manuálne spustiť nejakú činnosť pomocou kľuky

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo kľuka pochádza zo staroslovanského slova „kl’uka“, ktoré súvisí so slovom „kl’učъ“ (kľúč). Tento výraz sa pravdepodobne vyvinul z proto-slovanského koreňa, ktorý označoval ohýbanie alebo otáčanie.

Príklady použitia vo vetách

• Musel silno zatlačiť, aby otočil kľukou a otvoril bránu.
• Opravár vymenil starú kľuku na okne za novú.
• Na starom mlynčeku na kávu sa kľuka otáča veľmi ťažko.
• Dieťa sa hralo s kľukou na dverách a nevedelo ich otvoriť.
• Použitím kľuky sa dal motor ľahko naštartovať.

Preklady

• Angličtina: crank, handle
• Nemčina: Kurbel, Griff
• Francúzština: manivelle, poignée
• Španielčina: manivela, manija
• Taliančina: manovella, maniglia
• Ruština: рукоятка, кривошип
• Čínština: 曲柄 (qū bǐng), 把手 (bǎ shǒu)