minca

Minca

Význam a Kontext

Minca je kovový peniaz, obvykle okrúhleho tvaru, razený štátom alebo inou oprávnenou inštitúciou a slúžiaci ako zákonné platidlo. Používa sa pri obchodných transakciách a ako prostriedok uchovávania hodnoty. Slovo minca má pôvod v latinskom slove „moneta“, čo bol jeden z názvov rímskej bohyne Juno, v chráme ktorej sa peniaze razili.

Gramatika

Slovo minca je podstatné meno ženského rodu, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru žena.

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	minca	mince
Genitív	mince	mincí
Datív	minci	minciam
Akuzatív	mincu	mince
Lokál	minci	minciach
Inštrumentál	mincou	mincami

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• peniaz
• kovový peniaz
• obeživo
• platidlo

Antonymá

• bankovka
• dlh
• (v prenesenom význame) nedostatok finančných prostriedkov

Frazeológia a Kolokácie

• Hádzať mincu – rozhodovať sa náhodným spôsobom (napr. či pôjdeme do kina alebo divadla).
• Otočiť mincu – prevrátiť situáciu, zmeniť uhol pohľadu.
• Mať prázdnu mincu – nemať peniaze.
• Dve strany jednej mince – dve rôzne, ale vzájomne prepojené aspekty jednej veci.

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo minca pochádza z latinského slova „moneta“, čo bol jeden z názvov rímskej bohyne Juno. V chráme bohyne Juno sa v Ríme razili peniaze, a preto sa postupne slovo „moneta“ začalo používať na označenie peňazí a následne aj kovových peňazí – mincí.

Príklady použitia vo vetách

• Našla som na ulici mincu.
• V peňaženke mám len samé mince, žiadne bankovky.
• Zbieram staré mince z rôznych krajín.
• Rozhodli sme sa hodiť mincu, aby sme zistili, kto umyje riad.
• Hodnota tejto zlatej mince je veľmi vysoká.

Preklady

• Angličtina: coin
• Nemčina: Münze
• Francúzština: pièce de monnaie
• Španielčina: moneda
• Taliančina: moneta
• Ruština: монета
• Čínština: 硬币 (yìngbì)