Skip to main content

plakať

Plakať

Význam a Kontext

Slovo plakať má primárny význam prejavovať žiaľ, bolesť, radosť alebo iné silné emócie slzami (ronením sĺz). (hovorové) sa tiež používa vo význame lamentovať, nariekať.

  • Prejavovať žiaľ, bolesť, radosť alebo iné silné emócie ronením sĺz.
  • (hovorové) Lamentovať, nariekať.
  • Používa sa v rôznych kontextoch, od osobných zážitkov po reakcie na smutné správy alebo udalosti.

    Gramatika

    Plakať je sloveso nedokonavého vidu. Vidová dvojica je *zaplakať*.

    Časovanie

    Časovanie slovesa plakať:

    Čas Osoba Jednotné číslo Množné číslo
    Prítomný 1. plačem plačeme
    2. plačeš plačete
    3. plače plačú
    Minulý 1. plakal/plakala/plakalo som plakali/plakali/plakali sme
    2. plakal/plakala/plakalo si plakali/plakali/plakali ste
    3. plakal/plakala/plakalo plakali/plakali/plakali
    Budúci 1. budem plakať budeme plakať
    2. budeš plakať budete plakať
    3. bude plakať budú plakať

    Rozkazovací spôsob

    • 2. osoba jednotného čísla: plač
    • 1. osoba množného čísla: plačme
    • 2. osoba množného čísla: plačte

    Podmieňovací spôsob

    Prítomný:

    • Ja by som plakal/plakala/plakalo
    • Ty by si plakal/plakala/plakalo
    • On/Ona/Ono by plakal/plakala/plakalo
    • My by sme plakali/plakali/plakali
    • Vy by ste plakali/plakali/plakali
    • Oni/Ony/Oni by plakali/plakali/plakali

    Minulý:

    • Ja by som bol/bola/bolo plakal/plakala/plakalo
    • Ty by si bol/bola/bolo plakal/plakala/plakalo
    • On/Ona/Ono by bol/bola/bolo plakal/plakala/plakalo
    • My by sme boli/boli/boli plakali/plakali/plakali
    • Vy by ste boli/boli/boli plakali/plakali/plakali
    • Oni/Ony/Oni by boli/boli/boli plakali/plakali/plakali

    Činné príčastie prítomné

    plačúci

    Slovesné podstatné meno

    plakanie

    Synonymá a Antonymá

    Synonymá

    Antonymá

    Frazeológia a Kolokácie

    • plakať akoFontána: veľmi silno a nekontrolovateľne plakať
    • plakať nad rozliatym mliekom: ľutovať niečo, čo sa už nedá zmeniť
    • mať na mále do plaču: byť veľmi blízko k plaču
    • rozplakať sa od smiechu: smiať sa tak veľmi, až človek začne plakať

    Pôvod slova (Etymológia)

    Slovo plakať má praslovanský pôvod. Pochádza z koreňa *plak-, ktorý sa nachádza aj v iných slovanských jazykoch, napríklad v poľskom „płakać“ alebo ruskom „плакать“ (plakat‘). Pôvodný význam bol pravdepodobne spojený s vydávaním zvukov a prejavovaním smútku.

    Príklady použitia vo vetách

    • Po prečítaní smutnej správy začala dievčina plakať.
    • Nemá zmysel plakať nad rozliatym mliekom, musíme sa sústrediť na riešenie.
    • Od šťastia som skoro začal plakať.
    • Počas dojímavého filmu diváci plakali.
    • Malý chlapec plače, lebo sa stratil.

    Preklady