hučať

Hučať

Význam a Kontext

Slovo hučať má niekoľko významov:

1. Vydávať hlboký, dunivý zvuk, často nepríjemný a intenzívny. (hovorové)
2. Silno a nepríjemne hovoriť, kričať, robiť hluk.
3. (prenesene) Byť plný života, ruchu, energie.

Typický kontext použitia slova hučať zahŕňa opis zvukov prírody (napr. vietor, vodopád), strojov, davu ľudí alebo hlasného prejavu.

Gramatika

Slovo hučať je sloveso, nedokonavý vid. Vidová dvojica je zahúčať.

Časovanie

Prítomný čas

Osoba	Jednotné číslo	Množné číslo
1.	hučím	hučíme
2.	hučíš	hučíte
3.	hučí	hučia

Minulý čas

Osoba	Jednotné číslo (mužský rod)	Jednotné číslo (ženský rod)	Jednotné číslo (stredný rod)	Množné číslo (mužský rod)	Množné číslo (ženský/stredný rod)
1.	hučal som	hučala som	hučalo som	hučali sme	hučali sme
2.	hučal si	hučala si	hučalo si	hučali ste	hučali ste
3.	hučal	hučala	hučalo	hučali	hučali

Budúci čas

Osoba	Jednotné číslo	Množné číslo
1.	budem hučať	budeme hučať
2.	budeš hučať	budete hučať
3.	bude hučať	budú hučať

Rozkazovací spôsob

Osoba	Jednotné číslo	Množné číslo
2.	huč!	hučte!

Podmieňovací spôsob (prítomný)

Osoba	Jednotné číslo (mužský rod)	Jednotné číslo (ženský rod)	Jednotné číslo (stredný rod)	Množné číslo (mužský rod)	Množné číslo (ženský/stredný rod)
1.	hučal by som	hučala by som	hučalo by som	hučali by sme	hučali by sme
2.	hučal by si	hučala by si	hučalo by si	hučali by ste	hučali by ste
3.	hučal by	hučala by	hučalo by	hučali by	hučali by

Podmieňovací spôsob (minulý)

Osoba	Jednotné číslo (mužský rod)	Jednotné číslo (ženský rod)	Jednotné číslo (stredný rod)	Množné číslo (mužský rod)	Množné číslo (ženský/stredný rod)
1.	bol by som hučal	bola by som hučala	bolo by som hučalo	boli by sme hučali	boli by sme hučali
2.	bol by si hučal	bola by si hučala	bolo by si hučalo	boli by ste hučali	boli by ste hučali
3.	bol by hučal	bola by hučala	bolo by hučalo	boli by hučali	boli by hučali

Činné príčastie prítomné

hučiaci

Trpné príčastie

hučaný (zriedkavé)

Slovesné podstatné meno

hučanie

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• húkať (vydávať hlboký zvuk)
• vrešťať (kričať)
• revieť (silno kričať)
• búriť (sa, byť plný energie)
• hrmotať

Antonymá

• šepkať
• mlčať
• utišovať (sa)

Frazeológia a Kolokácie

• Hučať od zlosti: Byť veľmi nahnevaný a hlučne prejavovať svoju zlosť.
• Hučať ako vodopád: Vydávať silný, neprestajný hluk.
• Hučí mu v hlave: Má pocit silného hluku v hlave, často spojený s bolesťou.

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo hučať má pravdepodobne onomatopoický pôvod, teda vzniklo napodobňovaním zvuku. Je príbuzné s inými slovanskými slovami s podobným významom, napr. české „hučet“, poľské „huczeć“. Pôvodný praslovanský koreň je *xučeti.

Príklady použitia vo vetách

• Vietor silno hučal v komíne.
• Dav hučal nespokojnosťou.
• Mama na mňa hučala, lebo som si neupratal izbu.
• Vodopád hučal v údolí a ozýval sa po celom okolí.
• Stroje v továrni neustále hučia.

Preklady

• Angličtina: to roar, to drone, to boom
• Nemčina: dröhnen, tosen, brüllen
• Francúzština: vrombir, rugir
• Španielčina: rugir, tronar
• Taliančina: ruggire, tuonare
• Ruština: гудеть (gudet‘)
• Čínština: (priamy preklad neexistuje, opisne) 发出轰鸣声 (fāchū hōngmíngshēng) – vydávať dunivý zvuk