obruč

Obruč

Význam a Kontext

Obruč je kruhový predmet z pevného materiálu (drevo, kov, plast), ktorý sa používa na rôzne účely. Najčastejšie sa obruč používa na spevnenie suda, kolesa alebo iného predmetu. Môže ísť aj o športovú pomôcku, s ktorou sa cvičí krúživými pohybmi okolo tela. (šport.)

Gramatika

Slovo obruč je podstatné meno ženského rodu, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru ulica.

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	obruč	obruče
Genitív	obruče	obručí
Datív	obruči	obručiam
Akuzatív	obruč	obruče
Lokál	obruči	obručiach
Inštrumentál	obručou	obručami

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• kruh
• krúžok
• pás

Antonymá

Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.

Frazeológia a Kolokácie

• stiahnuť obručou (spevniť, zabezpečiť)
• cvičiť s obručou (športová aktivita)
• obruč na sude (spevňujúci element)

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo obruč má slovanský pôvod. Je odvodené od slovesa „obrúčať“ (obopnúť, ovinúť). Pôvodný význam súvisí s obopínaním predmetov kruhovým pásom.

Príklady použitia vo vetách

• Debnár stiahol sud pevnou obručou.
• Deti sa hrali s farebnými plastovými obručami na ihrisku.
• Gymnastka predviedla elegantné pohyby s obručou.
• Obruč na kolese bola uvoľnená, a preto sme ju museli dotiahnuť.
• Vystúpenie s obručou zožalo veľký úspech.

Preklady

• Angličtina: hoop, rim
• Nemčina: Reifen
• Francúzština: cerceau
• Španielčina: aro
• Taliančina: cerchio
• Ruština: обруч (óbruč)
• Čínština: 箍 (gū) – (v kontexte obruče na sude), 呼啦圈 (hū la quān) – (v kontexte hračky/športovej pomôcky)