otáznik

Otáznik

Význam a Kontext

Otáznik je interpunkčné znamienko (?), ktoré sa používa na konci opytovacích viet. Signalizuje, že ide o otázku a vyzýva k odpovedi. (Lingvistika) Používa sa v priamej reči, ale aj v niektorých typoch nepriamej reči, kde je dôležité zdôrazniť otázku.

Gramatika

Otáznik je podstatné meno mužského rodu, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru dub.

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	otáznik	otázniky
Genitív	otáznika	otáznikov
Datív	otázniku	otáznikom
Akuzatív	otáznik	otázniky
Lokál	otázniku	otáznikoch
Inštrumentál	otáznikom	otáznikmi

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• znak otázky

Antonymá

Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.

Frazeológia a Kolokácie

• mať nad niečím otáznik – pochybovať o niečom, byť si neistý
• vyvolať otázniky – spôsobiť nejasnosti, pochybnosti

Pôvod slova (Etymológia)

Pôvod otázniku nie je úplne jednoznačný. Jedna z teórií hovorí, že pochádza zo skratky latinského slova „quaestio“ (otázka). Písmeno „Q“ sa postupne transformovalo do dnešnej podoby znaku “?”.

Príklady použitia vo vetách

• Na konci vety som zabudol dať otáznik.
• V texte sa vyskytuje priveľa otáznikov, mal by byť jasnejší.
• “Kto to bol?” opýtala sa. Veta končila otáznikom.
• V jeho tvári sa zračili samé otázniky, ničomu nerozumel.

Preklady

• Angličtina: question mark
• Nemčina: Fragezeichen
• Francúzština: point d’interrogation
• Španielčina: signo de interrogación
• Taliančina: punto interrogativo
• Ruština: вопросительный знак
• Čínština: 问号 (wèn hào)