obývateľ

Obývateľ

Význam a Kontext

Slovo obývateľ označuje osobu, ktorá trvalo alebo prechodne obýva určité miesto, napríklad dom, budovu, mesto, krajinu alebo planétu. Obývateľ význam tohto slova je teda spojený s konceptom bývania a pobytu v nejakom priestore. Môže ísť o trvalé bydlisko alebo dočasný pobyt, avšak s dôrazom na to, že osoba dané miesto reálne „obýva“.

Gramatika

Slovo obývateľ je podstatné meno mužského rodu, životné, skloňovací vzor chlap.

Obývateľ skloňovanie:

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	obývateľ	obývatelia
Genitív	obývateľa	obývateľov
Datív	obývateľovi	obývateľom
Akuzatív	obývateľa	obývateľov
Lokál	o obývateľovi	o obývateľoch
Inštrumentál	s obývateľom	s obývateľmi

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• obyvateľ
• rezident
• usadlík
• žijúci (na danom mieste)

Antonymá

• Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.

Frazeológia a Kolokácie

• Obývateľ domu – osoba, ktorá žije v danom dome.
• Obývateľ mesta – osoba, ktorá má trvalé bydlisko v danom meste.
• Obývateľ planéty – človek ako súčasť populácie Zeme.
• Počet obývateľov – údaj o tom, koľko ľudí žije v určitej oblasti.

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo obývateľ pôvod slova má v slovese „obývať“, ktoré pochádza zo staroslovanského „obytati“ (prebývať, žiť). Predpona „ob-“ vyjadruje priestorový vzťah, teda obývať určité miesto.

Príklady použitia vo vetách

• Každý obývateľ tohto mesta má právo na zdravotnú starostlivosť.
• Počet obývateľov Bratislavy sa neustále zvyšuje.
• Ako obývateľ tohto domu, mám právo vedieť o plánovaných rekonštrukciách.
• Mnohí obývatelia dediny sa živili poľnohospodárstvom.
• Práva a povinnosti obývateľov sú definované zákonom.

Preklady

• Angličtina: Inhabitant
• Nemčina: Einwohner
• Francúzština: Habitant
• Španielčina: Habitante
• Taliančina: Abitante
• Ruština: Обитатель
• Čínština: 居民 (jūmín)