Rečniť
Rečniť
Význam a Kontext
Slovo rečniť znamená verejne a obšírne hovoriť, často s prehnanou rétorikou alebo s cieľom presvedčiť poslucháčov. Rečniť význam sa môže prekrývať s pojmami ako kázať, prednášať alebo mať prejav, ale rečniť má často negatívny nádych, naznačujúc zbytočné alebo prázdne slová.
Používa sa najmä vtedy, keď hovorca používa kvety jazyka, zložité vety a argumenty, často bez hlbšieho obsahu alebo presvedčivého argumentu. Rečniť sa môže použiť aj v širšom zmysle, keď niekto neustále rozpráva a dominuje konverzácii bez toho, aby bral do úvahy ostatných.
Gramatika
Slovo rečniť je sloveso nedokonavé. Vidová dvojica neexistuje.
Časovanie
Tabuľka časovania slovesa rečniť:
| Čas | Ja | Ty | On/Ona/Ono | My | Vy | Oni/Ony |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Prítomný | rečním | rečníš | reční | rečníme | rečníte | rečnia |
| Minulý | rečnil som | rečnil si | rečnil | rečnili sme | rečnili ste | rečnili |
| Budúci | budem rečniť | budeš rečniť | bude rečniť | budeme rečniť | budete rečniť | budú rečniť |
Rozkazovací spôsob
- rečni (ty)
- rečnime (my)
- rečnite (vy)
Podmieňovací spôsob
Prítomný:
- Ja by som rečnil
- Ty by si rečnil
- On/Ona/Ono by rečnil/a/o
- My by sme rečnili
- Vy by ste rečnili
- Oni/Ony by rečnili
Minulý:
- Ja by som bol rečnil
- Ty by si bol rečnil
- On/Ona/Ono by bol/a/o rečnil/a/o
- My by sme boli rečnili
- Vy by ste boli rečnili
- Oni/Ony by boli rečnili
Činné príčastie prítomné
rečniaci
Slovesné podstatné meno
rečnenie
Synonymá a Antonymá
Synonymá
- hovoriť (obšírne)
- kázať
- prednášať
- tárať (pejoratívne)
- frázovať (pejoratívne)
Antonymá
Frazeológia a Kolokácie
- Rečniť do vetra: Hovoriť k ľuďom, ktorí nepočúvajú alebo ignorujú hovoriaceho.
- Dlho a zbytočne rečniť: Rozprávať príliš dlho bez konkrétneho cieľa alebo výsledku.
- Rečniť o ničom: Hovoriť o bezvýznamných veciach; viesť prázdne reči.
Pôvod slova (Etymológia)
Slovo rečniť je odvodené od slova „reč“, ktoré pochádza zo staroslovanského „rěčь“, čo znamená hovor, slovo alebo jazyk. Významovo sa vyvinulo do formy, ktorá označuje rozsiahle a formálne rozprávanie.
Príklady použitia vo vetách
- Politik začal rečniť o problémoch, ktoré sa nikdy nesnažil vyriešiť.
- Už zase začal rečniť, nikto ho nepočúva.
- Namiesto toho, aby rečnil, radšej by mal konať.
- Jeho prejav sa zmenil na dlhé a nudné rečnenie.
- Počas konferencie rečnil profesor o najnovších vedeckých poznatkoch.
Preklady
- Angličtina: to orate, to speechify
- Nemčina: reden, schwafeln
- Francúzština: discourir, pérorer
- Španielčina: perorar, discursear
- Taliančina: arringare, discorrere
- Ruština: произносить речи (proiznosit rechi), вещать (veščat)
- Čínština: 演说 (yǎnshuō), 长篇大论 (chángpiān dàlùn)