Skip to main content

vykričať

Vykričať

Význam a Kontext

Slovo vykričať má niekoľko významov. Primárne znamená silným hlasom niečo povedať, vykríknuť. Môže sa tiež použiť v prenesenom zmysle ako dať niečomu verejne najavo, vyjadriť nahlas a verejne nejaký názor alebo protest. Vykričať, teda dať hlasno a zreteľne niečo najavo, je často spojené s emóciami ako hnev, nespokojnosť alebo rozhorčenie.

Gramatika

Slovo vykričať je sloveso dokonavé. Jeho nedokonavý variant je vykrikovať. Zaraďujeme ho do triedy slovies.

Časovanie

Čas Ja Ty On/Ona/Ono My Vy Oni/Ony
Prítomný
Minulý vykričal/a som vykričal/a si vykričal/a vykričali sme vykričali ste vykričali/i
Budúci vykričím vykričíš vykričí vykričíme vykričíte vykričia

Rozkazovací spôsob

  • vykrič (ty)
  • vykričme (my)
  • vykričte (vy)

Podmieňovací spôsob

Čas Ja Ty On/Ona/Ono My Vy Oni/Ony
Prítomný bol/a by som vykričal/a bol/a by si vykričal/a bol/a by vykričal/a boli by sme vykričali boli by ste vykričali boli by vykričali/i

Činné príčastie prítomné

neexistuje

Trpné príčastie

vykričaný

Slovesné podstatné meno

vykričanie

Synonymá a Antonymá

Synonymá

Antonymá

Frazeológia a Kolokácie

  • vykričať si hrdlohovoriť veľmi nahlas a dlho, je človek zachrípnutý.
  • vykričať niekomu niečo do tváre – prudko a otvorene niekomu niečo povedať, často s hnevom.

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo vykričať je zložené z predpony „vy-“ a slova „kričať“. Slovo „kričať“ má praslovanský pôvod, pochádza z koreňa *krik-, ktorý označuje zvuk, hlasné volanie.

Príklady použitia vo vetách

  • Vykričal som mu všetko, čo som mal na srdci.
  • Rozhnevaný dav vykričal svoje požiadavky pred budovou parlamentu.
  • Dieťa vykričalo od bolesti, keď spadlo na zem.
  • Chcel vykričať do celého sveta svoju radosť.
  • Nechcel som to vykričať pred všetkými, ale musel som.

Preklady

  • Angličtina: to shout out
  • Nemčina: herausschreien
  • Francúzština: crier (haut et fort)
  • Španielčina: gritar (a viva voz)
  • Taliančina: gridare a squarciagola
  • Ruština: выкрикнуть
  • Čínština: 大声喊叫 (dà shēng hǎnjiào)