Šťastlivec

Šťastlivec

Význam a Kontext

Šťastlivec je podstatné meno mužského rodu, ktoré označuje osobu, ktorá má šťastie, je obdarená šťastím alebo prežíva priaznivé životné okolnosti. Môže sa používať v bežnej reči, ale aj v literárnych a publicistických textoch. Často sa používa s miernym nádychom závisti alebo irónie.

Gramatika

Slovo šťastlivec je podstatné meno mužského rodu, životné. Skloňuje sa podľa vzoru chlap.

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	šťastlivec	šťastlivci
Genitív	šťastlivca	šťastlivcov
Datív	šťastlivcovi	šťastlivcom
Akuzatív	šťastlivca	šťastlivcov
Lokál	šťastlivcovi	šťastlivcoch
Inštrumentál	šťastlivcom	šťastlivcami

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• fortunát (knižné)
• šťastenec
• maznáčik šťasteny
• miláčik osudu

Antonymá

• smoliar
• nešťastník

Frazeológia a Kolokácie

• Byť šťastlivec – Mať šťastie v živote, byť obdarený šťastím.
• Osudový šťastlivec – Osoba, ktorej sa neustále darí, má neobyčajné šťastie.
• Narodiť sa ako šťastlivec – Prísť na svet do priaznivých podmienok, mať od začiatku šťastie.

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo šťastlivec je odvodené od slova „šťastie“ príponou „-ivec“. Slovo „šťastie“ má staroslovanský pôvod, pochádza z praslovanského *sъčęstьje, čo znamenalo „dobrý údel, dobrý podiel“.

Príklady použitia vo vetách

• Bol to skutočný šťastlivec, keď vyhral v lotérii.
• Považujem ho za šťastlivca, pretože má skvelú rodinu a prácu.
• Nie každý je šťastlivec a má možnosť študovať na vysokej škole.
• Ona je šťastlivkyňa, že stretla takého úžasného muža.
• Bol proste šťastlivcom a vyhral hlavnú cenu.

Preklady

• Angličtina: lucky person
• Nemčina: Glückspilz
• Francúzština: chanceux
• Španielčina: afortunado
• Taliančina: fortunato
• Ruština: счастливчик
• Čínština: 幸运儿 (xìngyùn ér)