Nominál
Nominál
Význam a Kontext
Nominál je termín používaný v jazykovede, konkrétne v syntaxi, na označenie slova alebo slovného spojenia, ktoré zohráva podobnú funkciu ako podstatné meno. V širšom nominál význame zahŕňa podstatné mená, zámená a všetky frázy, ktoré fungujú ako podmet, predmet alebo príslovkové určenie. Môže sa hovoriť o nominálnej skupine.
Používa sa najmä v odbornom kontexte lingvistiky.
Gramatika
Slovo nominál je podstatné meno mužského rodu (neživotné). Skloňuje sa podľa vzoru dub.
| Pád | Jednotné číslo | Množné číslo |
|---|---|---|
| Nominatív | nominál | nominály |
| Genitív | nominálu | nominálov |
| Datív | nominálu | nominálom |
| Akuzatív | nominál | nominály |
| Lokál | nomináli | nomináloch |
| Inštrumentál | nominálom | nominálmi |
Synonymá a Antonymá
Synonymá
- menná časť
- podstatné meno (v užšom kontexte)
Antonymá
Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.
Frazeológia a Kolokácie
- Nominálna skupina – Skupina slov, ktorá funguje ako podstatné meno.
- Nominálna frazéma – Ustálené slovné spojenie, ktorého základ tvorí podstatné meno.
Pôvod slova (Etymológia)
Slovo nominál pochádza z latinského slova „nomen“, čo znamená meno, podstatné meno. Postupne sa jeho nominál pôvod slova rozšíril aj na ďalšie jazykovedné oblasti.
Príklady použitia vo vetách
- V tejto vete je nominál „žena“ podmetom.
- Lingvista analyzoval štruktúru nominálu v kontexte celej vety.
- Nominál môže byť vyjadrený aj zámenom.
- V gramatike sa skúma nominál skloňovanie.
- Použitie nominálu v texte bolo veľmi efektívne.
Preklady
- Angličtina: Nominal
- Nemčina: Nominale
- Francúzština: Nominal
- Španielčina: Nominal
- Taliančina: Nominale
- Ruština: Номинал
- Čínština: 名义上的 (Míngyì shàng de)