pišť

Pišť

Význam a Kontext

Slovo pišť má dva hlavné významy:

1. Vydávať prenikavý, tenký zvuk, typický pre niektoré zvieratá (napr. myši, vtáky) alebo hudobné nástroje. (zvukomalebné) Kontextovo sa používa pri opise zvuku, ktorý je nepríjemný alebo rušivý.
2. (hovorové, expresívne) Žalovať, donášať, sťažovať sa. Používa sa v situáciách, keď niekto prezrádza informácie alebo sa sťažuje na niekoho iného.

Gramatika

Slovo „pišť“ môže byť sloveso alebo podstatné meno. V prípade slovesa ide o nedokonavý vid. Ako podstatné meno je to neživotný mužský rod.

Sloveso

Slovesný vid: nedokonavý

Časovanie slovesa „pišťať“ (nedokonavý vid):

Čas	Ja	Ty	On/Ona/Ono	My	Vy	Oni/Ony
Prítomný	pištím	pištíš	piští	pištíme	pištíte	pištia
Minulý	pišťal som	pišťal si	pišťal	pišťali sme	pišťali ste	pišťali
Budúci	budem pišťať	budeš pišťať	bude pišťať	budeme pišťať	budete pišťať	budú pišťať

Rozkazovací spôsob: pišti!

Podmieňovací spôsob (prítomný): pišťal by som, pišťal by si, pišťal by, pišťali by sme, pišťali by ste, pišťali by

Podmieňovací spôsob (minulý): bol by som pišťal, bol by si pišťal, bol by pišťal, boli by sme pišťali, boli by ste pišťali, boli by pišťali

Činné príčastie prítomné: pištiaci

Slovesné podstatné meno: pišťanie

Podstatné meno

Rod: Mužský (neživotný)

Vzor: stroj

Skloňovanie podstatného mena „pišť“:

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	pišť	pište
Genitív	pišťa	pišťov
Datív	pišťu	pišťom
Akuzatív	pišť	pište
Lokál	pišti	pišťoch
Inštrumentál	pišťom	pišťami

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• vrzgať (pre zvukový význam)
• škriekať (pre zvukový význam)
• žalovať (pre hovorový význam)
• donášať (pre hovorový význam)
• bonzovať (pre hovorový význam)

Antonymá

• mlčať (pre zvukový význam)
• zatajovať (pre hovorový význam)

Frazeológia a Kolokácie

• pišťať od bolesti (vydávať prenikavé zvuky kvôli bolesti)
• pišťať na niekoho (žalovať na niekoho)

• Pre toto slovo nie sú evidované žiadne ustálené frazeologické spojenia s podstatným menom pišť.

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo „pišťať“ má zvukomalebný (onomatopoický) pôvod, napodobňuje prenikavý zvuk. Pravdepodobne pochádza z praslovanského koreňa *pisk-, ktorý označoval tenký, prenikavý zvuk.

Pôvod podstatného mena „pišť“ (napr. v píšťala) je rovnaký, od zvukového výrazu.

Príklady použitia vo vetách

• Myš v kúte začala prestrašene pišťať.
• Prestaň stále pišťať na sestru, vyriešte si to sami!
• Počul som len prenikavý pišť bŕzd.
• Deti súťažili, kto vyrobí hlasnejší pišť.
• Vták piští v korune stromu.

Preklady

• Angličtina: to squeak, to whine, whistle
• Nemčina: fiepen, quieken, pfeifen
• Francúzština: couiner, piauler, siffler
• Španielčina: chirriar, chillar, silbar
• Taliančina: stridere, squittire, fischiare
• Ruština: пищать
• Čínština: (priamy preklad neexistuje, použiť opisný výraz)