brechať

Brechať

Význam a Kontext

Slovo brechať má dva hlavné významy:

1. Vydávať prenikavý, ostrý zvuk, ktorý je typický pre psy. (zoológia) Ide o prejav správania psa, ktorý môže mať rôzne príčiny, napríklad upozornenie na nebezpečenstvo, vyjadrenie radosti alebo frustrácie.
2. (hovorové, expresívne) Hlučne, agresívne alebo dotieravo hovoriť, kričať, nadávať. V prenesenom význame môže znamenať aj ohovárať niekoho za chrbtom.

Slovo brechať sa najčastejšie používa v kontexte so psom alebo v prenesenom význame pre hlučné správanie ľudí.

Gramatika

Slovo brechať je sloveso, nedokonavý vid. Vidová dvojica je ubrechnúť.

Časovanie

Prítomný čas:

Osoba	Jednotné číslo	Množné číslo
1.	brešem	brešeme
2.	brešeš	brešete
3.	breše	brešú

Minulý čas:

Rod	Jednotné číslo	Množné číslo
Mužský	brechal	brechali
Ženský	brechala	brechali
Stredný	brechalo	brechali

Budúci čas: Bude brechať

Rozkazovací spôsob: breš!

Podmieňovací spôsob prítomný: brechal by som, brechal by si, brechal by,…

Podmieňovací spôsob minulý: bol by som brechal, bol by si brechal,…

Činné príčastie prítomné: brešúci

Trpné príčastie: brechaný (zriedkavé)

Slovesné podstatné meno: brechanie

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• kričať (v prenesenom význame)
• štekať (pre psy)
• vrieskať (v prenesenom význame)
• revať (expresívne)

Antonymá

• mlčať

Frazeológia a Kolokácie

• brechať na zlú adresu: obviňovať nesprávnu osobu.
• pes, ktorý breše, nehryzie: ten, čo veľa hovorí, zvyčajne nekoná.
• brechať ako pes: hlasno a nezrozumiteľne hovoriť.

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo brechať je zvukomalebného pôvodu, pravdepodobne prevzaté zo staroslovanského *brehati, ktoré imituje zvuk, ktorý vydáva pes. Príbuzné slová sa nachádzajú aj v iných slovanských jazykoch.

Príklady použitia vo vetách

• Pes susedov neustále breše, čo ruší celý dom.
• Nemusíš na mňa hneď brechať, stačí ak mi to povieš normálne.
• Počul som, ako na ňu v obchode nepríjemne brechal.
• Už zase brešeš na nesprávneho človeka.
• Ten pes breše na každého, kto prejde okolo.

Preklady

• Angličtina: to bark (pes), to yell (človek)
• Nemčina: bellen (pes), schreien (človek)
• Francúzština: aboyer (pes), crier (človek)
• Španielčina: ladrar (pes), gritar (človek)
• Taliančina: abbaiare (pes), urlare (človek)
• Ruština: лаять (lajat‘) (pes), кричать (kričať) (človek)
• Čínština: 吠叫 (fèi jiào) (pes), 叫喊 (jiào hǎn) (človek)