beatifikácia

Beatifikácia

Význam a Kontext

Beatifikácia (z lat. beatus – блаженный a facere – robiť) je akt, ktorým pápež vyhlási zosnulú osobu za blahoslavenú. V katolíckej cirkvi ide o prvý krok k svätorečeniu. Beatifikácia je povolenie verejného kultu na určitom území (najčastejšie v diecéze alebo reholi). Pojem beatifikácia sa používa v náboženskom kontexte.

Gramatika

Slovo beatifikácia je podstatné meno ženského rodu, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru ulica.

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	beatifikácia	beatifikácie
Genitív	beatifikácie	beatifikácií
Datív	beatifikácii	beatifikáciám
Akuzatív	beatifikáciu	beatifikácie
Lokál	beatifikácii	beatifikáciách
Inštrumentál	beatifikáciou	beatifikáciami

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• blahorečenie (náboženský termín)

Antonymá

• exkomunikácia (vylúčenie z cirkvi)

Frazeológia a Kolokácie

• proces beatifikácie: oficiálne cirkevné konanie vedúce k vyhláseniu za blahoslaveného
• žiadať o beatifikáciu: iniciovať proces vedúci k blahorečeniu
• pápežská beatifikácia: akt vyhlásenia za blahoslaveného pápežom

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo beatifikácia pochádza z neskorej latinčiny, zo slova „beatificatio“, ktoré je odvodené od „beatus“ (blahoslavený) a „facere“ (robiť). V doslovnom preklade „urobenie blahoslaveným“.

Príklady použitia vo vetách

• V Ríme sa konala slávnostná beatifikácia Jána Pavla II.
• Proces beatifikácie Matky Terezy trval niekoľko rokov.
• Veriaci sa modlia za úspešné zavŕšenie beatifikácie ich obľúbeného kňaza.
• Beatifikácia je dôležitý krok na ceste k svätorečeniu.
• Mnohí vnímali beatifikáciu ako zaslúžené ocenenie.

Preklady

• Angličtina: Beatification
• Nemčina: Seligsprechung
• Francúzština: Béatification
• Španielčina: Beatificación
• Taliančina: Beatificazione
• Ruština: Беатификация
• Čínština: 宣福 (Xuān fú)