Naivita
Naivita
Význam a Kontext
Naivita je vlastnosť alebo stav mysle charakterizovaný nedostatkom skúseností, dôverčivosťou, jednoduchosťou a tendenciou veriť veciam bez hlbšieho preskúmania alebo kritického myslenia. Človek s naivitou sa prejavuje ako neskúsený, detinsky dôverčivý a je náchylný podľahnúť klamstvám alebo manipuláciám. (hovorové) V prenesenom zmysle môže naivita označovať aj jednoduchosť alebo prostotu umeleckého prejavu.
Gramatika
Slovo naivita je podstatné meno ženského rodu, singular tantum (používa sa len v jednotnom čísle). Skloňuje sa podľa vzoru žena.
| Pád | Jednotné číslo |
|---|---|
| Nominatív | naivita |
| Genitív | naivity |
| Datív | naivite |
| Akuzatív | naivitu |
| Lokál | o naivite |
| Inštrumentál | s naivitou |
Synonymá a Antonymá
Synonymá
- dôverčivosť
- prostoduchosť
- neskúsenosť
- jednoduchosť
- detskosť
Antonymá
Frazeológia a Kolokácie
- zneužiť niečiu naivitu (využiť niečiu dôverčivosť vo svoj prospech)
- hraničiace s naivitou (niečo, čo sa blíži k naivite)
- prejaviť naivitu (ukázať dôverčivosť alebo neskúsenosť)
- doplatiť na svoju naivitu (znášať následky svojej dôverčivosti)
Pôvod slova (Etymológia)
Slovo naivita pochádza z francúzskeho slova „naïveté“, ktoré je odvodené od slova „naïf“ (naivný).
Príklady použitia vo vetách
- Jej naivita jej bránila rozpoznať skryté úmysly ľudí.
- Jeho naivita bola taká veľká, že uveril aj tým najneuveriteľnejším príbehom.
- Bola to naivita veriť, že všetko pôjde hladko.
- Spoznala, že jej naivita ju priviedla do nebezpečnej situácie.
- Občas je naivita aj trochu sympatická.
Preklady
- Angličtina: Naivety
- Nemčina: Naivität
- Francúzština: Naïveté
- Španielčina: Ingenuidad
- Taliančina: Ingenuità
- Ruština: Наивность (Naivnost‘)
- Čínština: 天真 (Tiānzhēn)