Nájomník

Nájomník

Význam a Kontext

Slovo nájomník označuje osobu, ktorá na základe nájomnej zmluvy užíva (obvykle za odplatu – nájomné) nehnuteľnosť (byt, dom, pozemok a pod.) alebo hnuteľnú vec (napr. auto, stroj a pod.) od vlastníka (prenajímateľa).

Nájomník je teda v právnom vzťahu k prenajímateľovi a má práva a povinnosti, ktoré vyplývajú z nájomnej zmluvy a platných právnych predpisov. (právnické).

Gramatika

Slovo nájomník je podstatné meno mužského rodu, životné. Skloňuje sa podľa vzoru chlap.

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	nájomník	nájomníci
Genitív	nájomníka	nájomníkov
Datív	nájomníkovi	nájomníkom
Akuzatív	nájomníka	nájomníkov
Lokál	nájomníkovi	nájomníkoch
Inštrumentál	nájomníkom	nájomníkmi

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• užívateľ (v širšom zmysle slova)
• podnájomník (ak býva v podnájme)
• abonent (zriedkavo, pre dlhodobý nájom)

Antonymá

• prenajímateľ
• vlastník (v kontexte nehnuteľnosti)

Frazeológia a Kolokácie

• Nájomník bytu/domu/pozemku: Osoba, ktorá si prenajíma byt, dom alebo pozemok.
• Práva a povinnosti nájomníka: Súhrn práv a povinností, ktoré nájomník má vo vzťahu k prenajímateľovi.
• Platiť nájomné ako nájomník: Pravidelne uhrádzať dohodnutú sumu za užívanie prenajatej veci.

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo nájomník je odvodené od slova „nájom“, ktoré pochádza zo slovesa „najímať“ (si niekoho na prácu za mzdu; prenajať si niečo). Samotné slovo „nájom“ má pôvod v praslovanskom *najьmъ, ktoré súvisí s predstavou odplaty za prácu alebo užívanie.

Príklady použitia vo vetách

• Nový nájomník sa nasťahoval do susedného bytu.
• Máme problém s jedným nájomníkom, ktorý opakovane mešká s platbami.
• Nájomník je povinný udržiavať prenajatý byt v dobrom stave.
• Podľa zmluvy má nájomník právo na vrátenie kaucie po ukončení nájmu.
• Spoločenstvo vlastníkov bytov sa stretlo s nájomníkmi kvôli rekonštrukcii domu.

Preklady

• Angličtina: Tenant
• Nemčina: Mieter
• Francúzština: Locataire
• Španielčina: Inquilino
• Taliančina: Inquilino
• Ruština: Арендатор
• Čínština: 房客 (fángkè)