Skip to main content

zaveliť

Zaveliť

Význam a Kontext

Slovo zaveliť má tieto významy:

1. (dokonavé) Dať rozkaz, príkaz, pokyn mocensky alebo autoritatívne. Používa sa najmä v kontexte vojenského alebo hierarchického prostredia, ale aj v bežných situáciách, keď je potrebné niekoho k niečomu vyzvať.
2. (hovorové) Začať niečo hovoriť, prehovoriť (často náhle alebo nečakane).

Slovo zaveliť sa často používa v situáciách, kde je potrebná rýchla a jednoznačná reakcia.

Gramatika

Slovo „zaveliť“ je sloveso, dokonavé. Vidová dvojica je „veliť“.

Časovanie

Čas Ja Ty On/Ona/Ono My Vy Oni/Ony
Prítomný
Minulý zavelil som zavelil si zavelil zavelili sme zavelili ste zavelili
Budúci zavelím zavelíš zavelí zavelíme zavelíte zavelia

Rozkazovací spôsob

  • 2. osoba jednotného čísla: zaveľ
  • 1. osoba množného čísla: zaveľme
  • 2. osoba množného čísla: zaveľte

Podmieňovací spôsob

Čas Ja Ty On/Ona/Ono My Vy Oni/Ony
Prítomný zavelil by som zavelil by si zavelil by zavelili by sme zavelili by ste zavelili by

Činné príčastie prítomné

Neexistuje, pretože sloveso je dokonavé.

Trpné príčastie

zavelený

Slovesné podstatné meno

zavelenie

Synonymá a Antonymá

Synonymá

Antonymá

Frazeológia a Kolokácie

  • zaveliť do útoku – dať rozkaz na začatie útoku
  • zaveliť na pochod – dať rozkaz na začatie pochodu
  • zaveliť ticho – prikázať, aby bolo ticho

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo zaveliť je odvodené od slova „veliť“ predponou „za-„. Slovo „veliť“ má praslovanský pôvod a súvisí s mocou a autoritou. Predpona „za-“ tu značí začatie, vykonanie činnosti.

Príklady použitia vo vetách

  • Dôstojník zavelil: „Paľ!“
  • Kapitán zavelil k ústupu.
  • Keď zavelil, všetci sa okamžite postavili.
  • Nakoniec zavelil, že ideme domov.
  • Veliteľ zavelil, aby sme sa pripravili na cvičenie.

Preklady

  • Angličtina: to command
  • Nemčina: befehlen
  • Francúzština: commander
  • Španielčina: ordenar
  • Taliančina: ordinare
  • Ruština: приказать (prikazat’)
  • Čínština: 命令 (mìnglìng)