Skip to main content

zveriť

Zveriť

Význam a Kontext

Slovo zveriť má niekoľko významov. V základnom význame znamená niekomu alebo niečomu dať do opatery, do správy, do úschovy alebo do kompetencie. Zveriť význam tak zahŕňa odovzdanie zodpovednosti, dôvery a moci nad danou vecou alebo osobou. Môže sa použiť v rôznych kontextoch, od medziľudských vzťahov po finančné záležitosti.

  • Dať niekomu do opatery, správy: zveriť dieťa do opatery starých rodičov.
  • Prenechať niekomu zodpovednosť, dôverovať: zveriť mu tajomstvo.
  • Odovzdať niečo do úschovy: zveriť peniaze do banky.
  • Gramatika

    Slovo zveriť je sloveso dokonavé. Jeho nedokonavý vid je „zverovať“.

    Časovanie slovesa zveriť

    Čas Ja Ty On/Ona/Ono My Vy Oni/Ony
    Prítomný
    Minulý zveril som zveril si zveril zverili sme zverili ste zverili
    Budúci zverím zveríš zverí zveríme zveríte zveria

    Rozkazovací spôsob

    • zver!
    • zverme!
    • zverte!

    Podmieňovací spôsob

    Čas Ja Ty On/Ona/Ono My Vy Oni/Ony
    Prítomný zveril by som zveril by si zveril by zverili by sme zverili by ste zverili by

    Ďalšie tvary

    • Činné príčastie prítomné: –
    • Trpné príčastie: zverený
    • Slovesné podstatné meno: zverenie

    Zveriť skloňovanie sa netýka, keďže ide o sloveso.

    Synonymá a Antonymá

    Synonymá

    • odovzdať
    • dať do opatery
    • prenechať
    • prepožičať
    • dopriať (dôveru)

    Antonymá

    • vziať
    • odobrať
    • nedôverovať
    • ponechať si

    Frazeológia a Kolokácie

    • zveriť niekomu tajomstvo (prezradiť, povedať niečo dôverné)
    • zveriť dieťa do opatery (dať niekomu zodpovednosť za starostlivosť o potomka)
    • zveriť peniaze do banky (uložiť finančné prostriedky do bezpečia banky)
    • zveriť sa so svojimi pocitmi (povedať niekomu o svojich emóciách)

    Pôvod slova (Etymológia)

    Slovo zveriť pôvod slova má v staroslovienčine. Predpona „z-“ vyjadruje smerovanie dovnútra alebo nadobudnutie vlastnosti, zatiaľ čo koreň „ver-“ súvisí s dôverou a vierou. Pôvodne slovo znamenalo dať niečo do bezpečia alebo do rúk niekomu, komu sa dá veriť.

    Príklady použitia vo vetách

    • Zveril som mu kľúče od domu, lebo mu plne dôverujem.
    • Rodičia zverili svoje deti do starostlivosti skúsených animátorov na tábore.
    • Klient zveril svoje financie do rúk finančného poradcu.
    • Nemala komu zveriť svoje trápenie.
    • Svoje starosti zverila Bohu v modlitbe.

    Preklady

    • Angličtina: to entrust
    • Nemčina: anvertrauen
    • Francúzština: confier
    • Španielčina: confiar
    • Taliančina: affidare
    • Ruština: доверить (doverit‘)
    • Čínština: 委托 (wěituō)