meč

Meč

Význam a Kontext

Meč je dlhá, sečná alebo bodná zbraň s čepeľou, určená na boj zblízka. Patrí medzi najstaršie a najrozšírenejšie zbrane v histórii ľudstva. Používal sa v mnohých kultúrach a obdobiach, od staroveku až po novovek. (histor.) V súčasnosti sa meče využívajú najmä v šerme, pri historických rekonštrukciách alebo ako dekoratívne predmety.

Zbraň s dlhou čepeľou, určená na sekanie a bodanie.

Symbol moci, odvahy alebo spravodlivosti. (prenes.)

Gramatika

Meč je podstatné meno mužského rodu neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru stroj.

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	meč	meče
Genitív	meča	mečov
Datív	meču	mečom
Akuzatív	meč	meče
Lokál	meči	mečoch
Inštrumentál	mečom	mečmi

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• šabľa
• kord
• tesák
• zbraň (v širšom zmysle)

Antonymá

Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.

Frazeológia a Kolokácie

• skrížiť meče – bojovať (najmä v súboji)
• ostrie meča – hrozba, nebezpečenstvo
• ťahať za kratší koniec meča – byť v nevýhode, prehrať
• bojovať mečom a štítom – brániť sa a útočiť zároveň

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo meč má praslovanský pôvod. Pochádza z *medь, čo znamenalo „medená zbraň“. Pôvodne sa totiž meče vyrábali z medi alebo bronzu. Neskôr sa začali používať efektívnejšie materiály ako železo a oceľ, no názov meč sa zachoval.

Príklady použitia vo vetách

• Rytier vytasil svoj meč a vrhol sa do boja.
• V archeologickom náleze objavili starobylý meč s vyrytými runami.
• Film rozpráva príbeh o legendárnom meči, ktorý mal magickú moc.
• Šermiari si nacvičovali techniku boja s mečmi.
• Meč bol symbolom jeho vážnosti.

Preklady

• Angličtina: sword
• Nemčina: Schwert
• Francúzština: épée
• Španielčina: espada
• Taliančina: spada
• Ruština: меч
• Čínština: 剑 (jiàn)