oltár

Oltár

Význam a Kontext

Definícia slova oltár:

1. (náboženstvo) Vyvýšené miesto, stôl alebo konštrukcia používaná pri náboženských obradoch, obetiach alebo modlitbách.
2. (prenesene) Symbol niečoho posvätného, miesto, kde sa niečo uctieva alebo obetuje.

Kontext použitia slova oltár sa najčastejšie spája s náboženskými obradmi a miestami, ako sú kostoly, chrámy alebo svätyne. V prenesenom význame môže označovať aj pomyselné miesto, kde sa niečo obetuje v prospech vyššieho cieľa.

Gramatika

Slovo oltár je podstatné meno mužského rodu, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru dub.

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	oltár	oltáre
Genitív	oltára	oltárov
Datív	oltáru	oltárom
Akuzatív	oltár	oltáre
Vokatív	oltár	oltáre
Lokál	oltári	oltároch
Inštrumentál	oltárom	oltármi

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• obetný stôl
• sanktuárium
• svätyňa

Antonymá

Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.

Frazeológia a Kolokácie

• stáť pri oltári – byť prítomný pri obrade, byť oddaný viere.
• priniesť obetu na oltár niečoho – obetovať niečo v prospech vyššieho cieľa.

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo oltár pochádza z latinského slova „altare“, čo znamená vyvýšené miesto alebo stôl, na ktorom sa prinášali obete bohom. Latinské slovo je odvodené od slova „altus“ (vysoký).

Príklady použitia vo vetách

• Kňaz stál pri oltári a viedol svätú omšu.
• Veriaci priniesli kvety na oltár Panny Márie.
• Umelec obetoval všetok svoj čas na oltár umenia.
• Archeológovia objavili staroveký oltár počas vykopávok.
• Sľúbili si vernosť pred oltárom.

Preklady

• Angličtina: altar
• Nemčina: Altar
• Francúzština: autel
• Španielčina: altar
• Taliančina: altare
• Ruština: алтарь (altar‘)
• Čínština: 祭坛 (jìtán)