začuť

Začuť

Význam a Kontext

Slovo začuť je dokonavé sloveso, ktoré znamená krátkodobo alebo neúmyselne počuť niečo. Vyjadruje jednorazový akt vnímania zvuku, často náhodného alebo neúplného. (nedokonavý vid: začúvať sa). Často sa používa v kontexte, keď niekto zachytí iba fragment rozhovoru alebo nejaký vzdialený zvuk.

Gramatika

Slovo začuť je sloveso dokonavého vidu. Vidová dvojica je „začúvať sa“ (nedokonavý vid).

Časovanie

Čas	Ja	Ty	On/Ona/Ono	My	Vy	Oni/Ony
Prítomný	–	–	–	–	–	–
Minulý	začul som	začul si	začul	začuli sme	začuli ste	začuli
Budúci	začujem	začuješ	začuje	začujeme	začujete	začujú

Rozkazovací spôsob

• začuj (ty)
• začujme (my)
• začujte (vy)

Podmieňovací spôsob (kondicionál)

Prítomný

• začul by som
• začul by si
• začul by
• začuli by sme
• začuli by ste
• začuli by

Minulý

• bol by som začul
• bol by si začul
• bol by začul
• boli by sme začuli
• boli by ste začuli
• boli by začuli

Činné príčastie prítomné

Sloveso nemá činné príčastie prítomné, pretože je dokonavé.

Trpné príčastie

začutý

Slovesné podstatné meno

Sloveso nemá vytvorené slovesné podstatné meno.

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• počuť (všeobecnejšie)
• zahliadnuť (okrajovo zachytiť sluchom)
• dopočuť (počuť niečo do konca)

Antonymá

• prepočuť (nepočuť)
• odhlučniť (úmyselne zabrániť počutiu)

Frazeológia a Kolokácie

• začuť šepot (počuť tichý zvuk)
• začuť výkrik (krátko počuť hlasný zvuk)
• ledva začuť (ťažko rozoznať zvuk)

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo začuť je utvorené predponou „za-“ a slovesom „čuť“. Sloveso „čuť“ pochádza z praslovanského „*čuti“, ktoré má indoeurópsky koreň a súvisí s vnímaním sluchom.

Príklady použitia vo vetách

• Vonku bolo ticho, len občas som začul štebot vtákov.
• V diaľke začula známu melódiu.
• Začul som, ako sa niekto smeje za dverami.
• V dave začula svoje meno.
• Začul varovný signál a okamžite zastavil.

Preklady

• Angličtina: to overhear, to catch (a sound)
• Nemčina: auffangen (ein Geräusch), erhaschen
• Francúzština: entendre par hasard, surprendre (un son)
• Španielčina: oír por casualidad, escuchar de pasada
• Taliančina: udire per caso, intercettare (un suono)
• Ruština: услышать случайно, перехватить (звук)
• Čínština: 偶然听到 (ǒu rán tīng dào)