žid
Žid
Význam a Kontext
Slovo žid označuje príslušníka židovského národa alebo vyznávača judaizmu. Toto slovo má historický a kultúrny význam, ale môže mať v závislosti od kontextu aj negatívne konotácie. V odbornej literatúre sa často používa termín „Židia“ (v množnom čísle) na označenie celého národa a jeho kultúry.
Gramatika
Slovo „žid“ je podstatné meno mužského rodu, životné. Skloňuje sa podľa vzoru chlap.
| Pád | Jednotné číslo | Množné číslo |
|---|---|---|
| Nominatív | žid | židia |
| Genitív | žida | židov |
| Datív | židovi | židom |
| Akuzatív | žida | židov |
| Vokatív | žid | židia |
| Lokál | židovi | židoch |
| Inštrumentál | židom | židmi |
Synonymá a Antonymá
Synonymá
Antonymá
Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.
Frazeológia a Kolokácie
- Židovská obec: Organizácia združujúca Židov v danom regióne.
- Starať sa ako žid o pílu: Nadmerne šetriť, byť veľmi skúpy. (hovorové, negatívne)
Pôvod slova (Etymológia)
Slovo žid pochádza zo stredovekej latinčiny: Iudaeus, odvodeného z gréckeho Ioudaios, čo znamená „obyvateľ Judey“. Judea bola staroveká oblasť v južnej časti Izraela. Pôvodne označovalo etnický pôvod, neskôr náboženskú príslušnosť.
Príklady použitia vo vetách
- Môj sused je žid a slávi sviatok Jom Kipur.
- Navštívili sme židovskú synagógu v Bratislave.
- História Židov v Európe je veľmi bohatá a komplexná.
- Učiteľ nám rozprával o židovských zvykoch a tradíciách.
- Študujem židovskú kultúru na univerzite.
Preklady
- Angličtina: Jew
- Nemčina: Jude
- Francúzština: Juif
- Španielčina: Judío
- Taliančina: Ebreo/Giudeo
- Ruština: Еврей (Jevrej)
- Čínština: 犹太人 (Yóutàirén)