chvost

Chvost

Význam a Kontext

Slovo chvost má viacero významov.

1. Časť tela živočíchov (najmä stavovcov) vyrastajúca z konca trupu, slúžiaca na udržiavanie rovnováhy, pohyb alebo signalizáciu. (biológia)
2. Zadná, koncová časť niečoho, napr. radu, kolóny, lietadla.
3. (hovorové) Posledná časť, koniec niečoho.
4. (prenesene) Zvyšok, pozostatok.

Gramatika

Slovo chvost je podstatné meno mužského rodu, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru dub.

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	chvost	chvosty
Genitív	chvosta	chvostov
Datív	chvostu	chvostom
Akuzatív	chvost	chvosty
Lokál	chvoste	chvostoch
Inštrumentál	chvostom	chvostmi

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• kýpeť (nárečové)
• zadok (iba v niektorých kontextoch)
• koniec (v zmysle posledná časť)

Antonymá

• hlava (pre prenesený význam začiatku)
• začiatok (v zmysle prvá časť)

Frazeológia a Kolokácie

• krútiť chvostom – lichotiť, podlizovať sa
• mať chvost medzi nohami – byť ponížený, porazený
• ťahať sa ako chvost – byť posledný, zaostávať
• padajúca hviezda s chvostom – kométa

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo chvost pochádza z praslovanského *xvostъ, ktoré má zrejme súvis s indoeurópskym koreňom *kʷes- (kývať, triasť). Rovnaký pôvod majú aj slová ako chváliť alebo chvastat‘.

Príklady použitia vo vetách

• Pes vrtel chvostom na znak radosti.
• Na oblohe sme videli kométu s dlhým žiarivým chvostom.
• Kolóna áut sa ťahala až po samý chvost mesta.
• Nechcel, aby sa jeho meno ťahalo v chvoste škandálu.
• Mačka má huňatý chvost.

Preklady

• Angličtina: tail
• Nemčina: Schwanz
• Francúzština: queue
• Španielčina: cola
• Taliančina: coda
• Ruština: хвост (chvost)
• Čínština: 尾巴 (wěiba)