záhuba
Záhuba
Význam a Kontext
Záhuba znamená skazu, zničenie, úplný koniec niečoho alebo niekoho. Často sa používa v kontexte katastrof, nešťastí, alebo morálnych úpadkov. (knižné, expresívne) Môže označovať fyzické zničenie, ale aj zničenie morálne, duchovné, alebo existenčné.
Gramatika
Záhuba je podstatné meno ženského rodu, skloňovací vzor žena.
| Pád | Jednotné číslo | Množné číslo |
|---|---|---|
| Nominatív | záhuba | záhuby |
| Genitív | záhuby | záhub |
| Datív | záhube | záhubám |
| Akuzatív | záhubu | záhuby |
| Lokál | záhube | záhubách |
| Inštrumentál | záhubou | záhubami |
Synonymá a Antonymá
Synonymá
- skaza
- zničenie
- ánihilácia
- deštrukcia
- katastrofa
- nešťastie
- pohroma
Antonymá
Frazeológia a Kolokácie
- priviesť do záhuby – spôsobiť niekomu zničenie alebo skazu.
- hnať do záhuby – viesť niekoho k istému zničeniu.
- odsúdený na záhubu – bez nádeje na prežitie alebo záchranu.
- kráčať do záhuby – smerovať k istému zničeniu.
Pôvod slova (Etymológia)
Slovo záhuba je odvodené od slovesa „zhubiť“, ktoré pochádza z praslovanského „*gubiti“, čo znamená „zničiť, zahubiť“. Tento koreň je príbuzný s gotickým „qius“, staroanglickým „cwian“, oboje znamenajúce „trápiť, mučiť“. Pôvodný význam teda súvisel s ničením a trápením.
Príklady použitia vo vetách
- Vojna priniesla mestu len záhubu a utrpenie.
- Morálna záhuba spoločnosti je alarmujúca.
- Jeho nerozvážne rozhodnutia ho priviedli do záhuby.
- Mali by sme sa snažiť zabrániť záhube našej planéty.
- Táto prehnaná pýcha ho v konečnom dôsledku doviedla len do záhuby.
Preklady
- Angličtina: destruction, ruin, doom, perdition
- Nemčina: Untergang, Verderben, Zerstörung
- Francúzština: destruction, ruine, perdition
- Španielčina: destrucción, ruina, perdición
- Taliančina: distruzione, rovina, perdizione
- Ruština: гибель, разрушение
- Čínština: 毁灭 (huǐmiè)