lakotník

Lakotník

Význam a Kontext

Lakotník je človek, ktorý prejavuje prehnanú šetrnosť až chorobnú skúposť. Je to hanlivé označenie pre osobu, ktorá sa usiluje čo najviac šetriť, často na úkor vlastného pohodlia, zdravia alebo sociálnych vzťahov. Používa sa ako expresívny výraz na označenie niekoho, kto je príliš lakomý.

Gramatika

Slovo lakotník je podstatné meno mužského rodu, životné. Skloňuje sa podľa vzoru chlap.

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	lakotník	lakotníci
Genitív	lakotníka	lakotníkov
Datív	lakotníkovi	lakotníkom
Akuzatív	lakotníka	lakotníkov
Lokál	lakotníkovi	lakotníkoch
Inštrumentál	lakotníkom	lakotníkmi

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• skupoň
• škrobár
• držgroš
• zlodejko (expresívne)
• hamižník (knižné)

Antonymá

• štedrý človek
• rozhadzovač
• márnotratník

Frazeológia a Kolokácie

• Je to lakotník nad lakotníky. (O osobe, ktorá je mimoriadne skúpa.)
• Správa sa ako lakotník. (Koná veľmi skúpo.)

Pre toto slovo nie sú evidované žiadne ustálené frazeologické spojenia okrem uvedených.

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo lakotník je odvodené od slova „lakota“, ktoré pochádza zo staroslovanského „lakomъ“, čo znamená žiadostivý, túžiaci po majetku. Prípona „-ník“ označuje osobu, ktorá má danú vlastnosť.

Príklady použitia vo vetách

• Je známy ako lakotník, ktorý si stráži každý cent.
• Nikto nemá rád lakotníkov.
• Nepoznám väčšieho lakotníka, ako je on.
• Jeho povesť lakotníka ho prenasleduje všade.
• Starý lakotník si odopieral aj základné potreby.

Preklady

• Angličtina: miser, skinflint
• Nemčina: Geizhals, Knauser
• Francúzština: avare, radin
• Španielčina: avaro, tacaño
• Taliančina: avaro, tirchio
• Ruština: скряга, жадина
• Čínština: 吝啬鬼 (lìnsègui)