Nemota

Nemota

Význam a Kontext

Nemota znamená neschopnosť alebo strata schopnosti hovoriť. Môže ísť o dočasný alebo trvalý stav, ktorý môže byť spôsobený rôznymi faktormi, ako sú psychologické traumy, neurologické poruchy alebo fyzické poškodenia hlasiviek. Nemota význam tohto slova úzko súvisí s absenciou reči.

(odborné) V medicíne sa nemota označuje aj ako afónia alebo mutizmus.

Gramatika

Slovo „nemota“ je podstatné meno ženského rodu, singular tantum (používa sa len v jednotnom čísle). Skloňuje sa podľa vzoru žena.

Pád	Jednotné číslo
Nominatív	nemota
Genitív	nemoty
Datív	nemote
Akuzatív	nemotu
Lokál	nemote
Inštrumentál	nemotou

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• mlčanie
• onemenie
• bezhlasnosť
• afónia (odborné)
• mutizmus (odborné)

Antonymá

• hovor
• reč
• výrečnosť

Frazeológia a Kolokácie

• upadnúť do nemoty – prechodne stratiť schopnosť hovoriť, často v dôsledku šoku alebo prekvapenia.
• prelomiť nemotu – začať hovoriť po období mlčania.

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo „nemota“ je odvodené od slova „nemý“, ktoré pochádza zo staroslovanského „němъ“, čo znamenalo „ten, kto nehovorí“. Nemota pôvod slova tak sleduje líniu od nemožnosti hovoriť. Samotné slovo „nemý“ má indo-európsky koreň, ktorý označoval neschopnosť reči.

Príklady použitia vo vetách

• Po nehode upadla do šokovej nemoty.
• Jeho nemota trvala niekoľko dní, kým sa mu vrátila reč.
• Ten pohľad ju naplnil takou hrôzou, že ju ochromila nemota.
• Lekári sa snažili zistiť príčinu jej náhlej nemoty.
• Počas predstavenia divákov prekvapila absolútna nemota v sále.

Preklady

• Angličtina: muteness, speechlessness
• Nemčina: Stummheit
• Francúzština: mutisme
• Španielčina: mudez
• Taliančina: mutismo
• Ruština: немота
• Čínština: 沉默 (chénmò)