zaveliť
Zaveliť
Význam a Kontext
Slovo zaveliť má tieto významy:
1. (dokonavé) Dať rozkaz, príkaz, pokyn mocensky alebo autoritatívne. Používa sa najmä v kontexte vojenského alebo hierarchického prostredia, ale aj v bežných situáciách, keď je potrebné niekoho k niečomu vyzvať.
2. (hovorové) Začať niečo hovoriť, prehovoriť (často náhle alebo nečakane).
Slovo zaveliť sa často používa v situáciách, kde je potrebná rýchla a jednoznačná reakcia.
Gramatika
Slovo „zaveliť“ je sloveso, dokonavé. Vidová dvojica je „veliť“.
Časovanie
| Čas | Ja | Ty | On/Ona/Ono | My | Vy | Oni/Ony |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Prítomný | – | – | – | – | – | – |
| Minulý | zavelil som | zavelil si | zavelil | zavelili sme | zavelili ste | zavelili |
| Budúci | zavelím | zavelíš | zavelí | zavelíme | zavelíte | zavelia |
Rozkazovací spôsob
- 2. osoba jednotného čísla: zaveľ
- 1. osoba množného čísla: zaveľme
- 2. osoba množného čísla: zaveľte
Podmieňovací spôsob
| Čas | Ja | Ty | On/Ona/Ono | My | Vy | Oni/Ony |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Prítomný | zavelil by som | zavelil by si | zavelil by | zavelili by sme | zavelili by ste | zavelili by |
Činné príčastie prítomné
Neexistuje, pretože sloveso je dokonavé.
Trpné príčastie
zavelený
Slovesné podstatné meno
zavelenie
Synonymá a Antonymá
Synonymá
Antonymá
Frazeológia a Kolokácie
- zaveliť do útoku – dať rozkaz na začatie útoku
- zaveliť na pochod – dať rozkaz na začatie pochodu
- zaveliť ticho – prikázať, aby bolo ticho
Pôvod slova (Etymológia)
Slovo zaveliť je odvodené od slova „veliť“ predponou „za-„. Slovo „veliť“ má praslovanský pôvod a súvisí s mocou a autoritou. Predpona „za-“ tu značí začatie, vykonanie činnosti.
Príklady použitia vo vetách
- Dôstojník zavelil: „Paľ!“
- Kapitán zavelil k ústupu.
- Keď zavelil, všetci sa okamžite postavili.
- Nakoniec zavelil, že ideme domov.
- Veliteľ zavelil, aby sme sa pripravili na cvičenie.
Preklady
- Angličtina: to command
- Nemčina: befehlen
- Francúzština: commander
- Španielčina: ordenar
- Taliančina: ordinare
- Ruština: приказать (prikazat’)
- Čínština: 命令 (mìnglìng)