Skip to main content

chúďa

Chúďa

Význam a Kontext

Slovo chúďa je podstatné meno stredného rodu, ktoré označuje osobu alebo zviera, ktoré vzbudzuje súcit, ľútosť alebo emocionálnu odozvu pre svoj nešťastný stav, slabosť alebo bezmocnosť. Môže sa používať v rôznych kontextoch, od vyjadrenia empatie po zľahčujúce, prípadne ironické pomenovanie.

1. (expresívne) Nešťastná alebo bezbranná osoba alebo zviera. Používa sa na vyjadrenie súcitu alebo ľútosti. Napríklad: „To chúďa stratilo domov pri požiari.“
2. (hovorové, zľahčujúce) Niekto, kto je vnímaný ako naivný, nemotorný alebo neschopný. Používa sa aj v ironickom zmysle. Napríklad: „Ty si ale chúďa, nevieš ani variť.“

Gramatika

Slovo „chúďa“ je podstatné meno stredného rodu, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru mesto.

Pád Jednotné číslo Množné číslo
Nominatív chúďa chúďatá
Genitív chúďaťa chúďat
Datív chúďaťu chúďatám
Akuzatív chúďa chúďatá
Lokál chúďati chúďatách
Inštrumentál chúďaťom chúďatami

Synonymá a Antonymá

Synonymá

Antonymá

Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.

Frazeológia a Kolokácie

  • „Je mi ho ako chúďaťa“ – Vyjadruje hlboký súcit a ľútosť.
  • „Pozri na to chúďa“ – Vyjadrenie empatie voči niekomu v zlej situácii.

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo „chúďa“ má pôvod v staroslovanskom slove „chudъ“, ktoré označovalo chudobného alebo núdzneho človeka. Pridanie prípony „-a“ vytvorilo podstatné meno stredného rodu, ktoré označuje niekoho, kto je hoden súcitu.

Príklady použitia vo vetách

  • To malé chúďa bolo stratené v lese.
  • Je mi ľúto toho chúďaťa, ktoré nemá rodičov.
  • Pozri na to chúďa, ako sa trasie od zimy.
  • To chúďa si zlomilo nohu pri páde.
  • Nechcem byť chúďaťom, ktorému každý rozkazuje.

Preklady