otrok

Otrok

Význam a Kontext

Slovo otrok označuje človeka, ktorý je majetkom iného človeka, nemá osobnú slobodu a je nútený pracovať bez nároku na odmenu. (historické), (pejoratívne). Postavenie otroka je charakteristické úplnou závislosťou od svojho pána.

V prenesenom význame sa slovo otrok používa aj na označenie človeka, ktorý je silne závislý na niečom alebo niekom, čo ho obmedzuje v slobode a sebarealizácii. (prenesené)

Gramatika

Slovo otrok je podstatné meno mužského rodu, životné. Skloňuje sa podľa vzoru chlap.

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	otrok	otroci
Genitív	otroka	otrokov
Datív	otrokovi	otrokom
Akuzatív	otroka	otrokov
Vokatív	otrok	otroci
Lokál	otrokovi	otrokoch
Inštrumentál	otrokom	otrokmi

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• sluha (v historickom kontexte)
• neslobodný človek
• zajatý človek
• podrobený človek
• poskok (pejoratívne, prenesené)
• bábka (prenesené)

Antonymá

• slobodný človek
• pán
• vládca

Frazeológia a Kolokácie

• byť otrokom niečoho (závislosti, vášne) – byť silne závislý na niečom
• otrokárska práca – ťažká, vyčerpávajúca práca
• život v otroctve – život bez slobody a práv

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo otrok pochádza zo staroslovanského slova *otъrokъ, čo pôvodne znamenalo „dieťa, mladík“. V stredoveku sa tento termín začal používať na označenie zajatcov, ktorí boli zotročovaní, a postupne nadobudol svoj dnešný význam.

Príklady použitia vo vetách

• V starovekom Ríme mali bohatí občania množstvo otrokov.
• Bol otrokom svojej práce a nemal čas na rodinu.
• Spoločnosť by sa mala snažiť odstrániť všetky formy moderného otroctva.
• Cítila sa ako otrok svojich povinností.
• Otroci boli často vystavení krutému zaobchádzaniu.

Preklady

• Angličtina: slave
• Nemčina: Sklave
• Francúzština: esclave
• Španielčina: esclavo
• Taliančina: schiavo
• Ruština: раб
• Čínština: 奴隶 (núlì)