zámienka
Zámienka
Význam a Kontext
Zámienka je nepravdivý alebo vymyslený dôvod, ktorý sa uvádza namiesto skutočného dôvodu konania alebo nekonania. Ide o spôsob, ako zakryť pravé úmysly alebo vyhýbať sa zodpovednosti. Používa sa, keď je skutočný dôvod nepríjemný, neprijateľný alebo nechcený.
(hovorové) Niekedy sa používa aj termín výhovorka ako synonymum pre zámienku, hoci zámienka môže mať silnejší negatívny nádych.
Zámienka sa často vyskytuje v kontexte ospravedlňovania, vysvetľovania alebo obhajovania vlastných činov.
Gramatika
Slovo zámienka je podstatné meno ženského rodu, skloňovací vzor žena.
| Pád | Jednotné číslo | Množné číslo |
|---|---|---|
| Nominatív | zámienka | zámienky |
| Genitív | zámienky | zámienok |
| Datív | zámienke | zámienkám |
| Akuzatív | zámienku | zámienky |
| Lokál | zámienke | zámienkach |
| Inštrumentál | zámienkou | zámienkami |
Synonymá a Antonymá
Synonymá
Antonymá
- dôvod
- príčina
- opodstatnenie
- pravda
Frazeológia a Kolokácie
- hľadať zámienky: snažiť sa nájsť dôvody na ospravedlnenie svojich činov.
- uvádzať zámienky: prezentovať nepravdivé dôvody.
- použiť zámienku: využiť nepravdivý dôvod na dosiahnutie cieľa.
- veriť zámienke: akceptovať nepravdivý dôvod ako pravdivý.
- odmietnuť zámienku: neprijať nepravdivý dôvod.
Pôvod slova (Etymológia)
Pôvod slova zámienka je odvodený od slovesa zameniť, čo znamená nahradiť niečo iným. V tomto kontexte zámienka nahrádza skutočný dôvod dôvodom nepravdivým, vymysleným alebo menej závažným.
Príklady použitia vo vetách
- Neustále si hľadal zámienky, prečo nemôže dokončiť projekt včas.
- Uviedla smiešnu zámienku, aby nemusela ísť na tú párty.
- Jeho zámienky už nikto neberie vážne.
- Odmietla všetky jeho zámienky a žiadala vysvetlenie jeho konania.
- Pod rúškom ušľachtilej zámienky skrýval svoje skutočné úmysly.
Preklady
- Angličtina: excuse, pretext
- Nemčina: Ausrede, Vorwand
- Francúzština: excuse, prétexte
- Španielčina: excusa, pretexto
- Taliančina: scusa, pretesto
- Ruština: отговорка (otgovorka), предлог (predlog)
- Čínština: 借口 (jièkǒu)